Spaľovanie
odpadu o 80 - 90 %, hmotnosť odpadu o 1/3 a môže vyrábať energiu, ale... Odpad
"nezmizne". Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený
vzduch, toxický popol a znečistené vody z práčiek dymových plynov.Na 1 tonu
spáleného TKO musíme počítať asi 6000 m3 spalín. Aj keď u viacerých sledovaných
škodlivín predstavujú menší podiel znečistenia oproti iným (napr. doprava), nie sú ani
tieto zanedbateľné: moderná spaľovňa páliaca 2250 ton odpadu denne vypustí ročne
5 ton olova, 17 t ortute, 853 t oxidu siričitého. Najväčšie negatívum však predstavujú
emisie zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom - hlavne dioxínov a furánov.
Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie
spaľovne
vlastne zväčšujú objem odpadov, lebo ho miesia so vzduchom a rozptyľujú
znečisťujúce látky do pôdy, vody a ovzdušia. V snahe znížiť znečistenie ovzdušia teraz
veľa firiem vybavuje spaľovne zariadeniami na čistenie emisií. Tieto
zariadenia však
neničia odpad a neodstraňujú problém, čo ďalej robiť s toxickým
materiálom
zachyteným filtrami a plynovými práčkami.
Po spálení odpadu zostáva aj tak pevný odpad v podobe popolovín
(toxického
popolčeka, škváry), z ktorých mnohé vykazujú vlastnosti nebezpečného
odpadu.
Skládkovania sme sa nezbavili, len sme získali pomerne nebezpečný odpad.
Ťažké
kovy, ktoré sa nevoľňujú do plynných emisií, sa v popole koncentrujú,
podobne ako
dioxíny a ďalšie toxické zlúčeniny. Kovy ako olovo, arzén a chróm
môžu byť po
spálení jedovatejšie ako predtým. Chróm pred spálením napr. vyvoláva
dermatitídy,
zatiaľ čo po spálení vo forme oxidov môže spôsobiť rakovinu.
Pri získavaní energie obsiahnutej v odpadoch dosahujú spaľovne
v praxi veľmi malú
účinnosť (v priemere len 15% - 20%). Recykláciou ušetríme
3 - 5 násobne viac
energie (i viac), ako môžeme získať spaľovaním. Naviac,
ak akceptujeme, že
recyklácia by mala predchádzať spaľovaniu s využitím energie,
zistíme, že u TKO nie
je veľmi účelné spaľovať nevyužiteľný zbytok. Veľkú časť
tvoria nehorľavé,
minerálne látky (celkovo vyše 20 %), veľká časť TKO obsahuje
vodu. Ak
odpočítame recyklovateľné zložky, ostáva nám len cca 10 -15 % odpadu
vhodného
na spaľovanie.
Charakteristickým negatívnym znakom spaľovní sú obrovské investičné
náklady,
odrážajúce sa aj na poplatkoch za spálenie pre miestnych obyvateľov.
Skládkovanie
je finančne menej náročnejšie, preto sa na Slovensku uplatňuje v hlavnej miere.